Feb 14

Ako ďalej s odpadom?

Súčasný stav v odpadovom hospodárstve v našej obci, keď sa vraciame späť k lístkom, sa dá charakterizovať „návratom k zdravému trendu“. Krkolomné? Na prvý pohľad.

Pre dvoma rokmi „obec“ začala zbierať od občanov „hlava – nehlava.  Či občan platil, či neplatil, odpad bol vyvážaný od každého. A množstvo? Všetko. Spolu s nádobou aj jedno, dve či tri vrecia. Úmysel nebol zlý – naopak. Bol dobrý:

1. Pomôcť občanovi zbaviť sa všetkého odpadu za nízku cenu (alebo rovno zadarmo).
2. Nedávať neporiadnym občanom viac dôvod na nosenia odpadu „za valal“ či „za kraky“.

Aký je výsledok za dva roky?

1. Čierne skládky nezmizli – „za valal, za kraky“ sa vozilo aj počas obdobia, keď obec vyvážala od každého vždy a všetko, čo vyložil. Čudné, ale tie skládky ozaj nezmizli. Za Topľanskou smerom k čističke, za Staničnou pri železničnej stanici, smerom na Hať, za Stankovskou, za Harangovskou (staré známe smetisko), za Novou ulicou (smerom na les) ap.
2. Tým, že cena ostala na úrovni tej, ako v čase „lístkového zberu“, náklady na zber, vývoz a uskladnenie (nerátajúc mzdy) prevýšili výber poplatkov o 10 000 €.
3. Len za rok 2009 každá piata domácnosť neplatila poplatok za zber. Títo neplatiči sa jednoducho zviezli na chrbtoch ostatných – obec však musela náklady spojené s ich odpadom platiť v plnej výške – a to vo výške takmer 4 000 €.
4. Ľudia prestali byť motivovaní separovať odpad – tak, ako tomu bolo predchádzajúcich 6 rokov. Veď načo aj – keď „obec“ (teda my všetci) za jednu nízku sumu vyvezie úplne všetko, čo sa vyložil pred dom.
5. Aj napriek tomu, že vo všeobecne záväznom nariadení aj posledné dva roky mala obec uvedený „lístkový systém“, teda množstvový zber, vyvážala, akoby tu bol zber plošný (teda vývoz všetkým plošne). A rozdiel? Napríklad v tom, že „neplatičov“ nemožno stíhať. Lebo oficiálne (podľa platného VZN o „lístkovom zbere“) si mal každý občan zakúpiť lístky a tie lepiť na nádoby. No a obec nemala neoznačené nádoby vyprázdňovať. Preto sa mohli neplatiči len usmievať popod fúz. Nemáme (či posledné dva roky nemali sme) na nich páky.

Rozhodnutie starostu, že sa v roku 2011 bude vyvážať formou množstvového zberu („lístkový systém“) je iba znormálnenie stavu s tým, ako to máme „na papieri“, ako to má byť. Je to však správne aj z pohľadu ekonomiky obce (vyvezie sa iba od toho, kto tam má lístok, teda si za likvidáciu odpadu zaplatí), z pohľadu spravodlivosti medzi občanmi (prečo by sa malo vyvážať niekomu zadarmo, a niekomu za peniaze?) a aj z pohľadu dodržiavania zákonnosti (schváliť si na papieri jedno a robiť presný opak je zlá vizitka predovšetkým vedenia obce).

Je možný návrat k plošnému zberu?

Áno. Ak to schváli obecné zastupiteľstvo a stihne to do 15. 12. 2011, tak potom od januára 2012 to bude možné. Len si treba uvedomiť, že cena pre občana bude s istotou podstatne vyššie, ako je to teraz. A ďalšou cenou za to bude zaťažovanie životného prostredia. Lebo na rozdiel od vyseparovaného odpadu, ktorý sa spracuje a zase vráti do obehu v nejakej inej forme, nevyseparovaný odpad sa len vŕši na skládkach (záťaže pre generácie, čo prídu po nás), alebo spaľuje v spaľovni (čo dýchame všetci už teraz).

A čo divoké skládky?

Ako sa ukázalo, ani bezbrehý, neobmedzený plošný zber, kedy sa bralo od každého (či platil, či nie) a bralo sa úplne všetko bez obmedzenia množstva niektorým občanom nezobral chuť voziť odpad za dedinu. Čo s tým? Určite to nenechať na samoreguláciu. A určite pred tým problémom nerezignovať. Tak, ako štát má prostriedky na „udržanie poriadku“, tak ich má aj obec. Treba občanov motivovať platiť za odpad, za jeho separáciu, motivovať k vzájomnej kontrole a „všímavosti si“ konania svojich susedov. A treba ich aj demotivovať – brať chuť – k nesprávnemu konaniu:

1. V krátkej dobe dodať občanom vrecia na separovaný odpad. Jednoducho len ponúknuť. Niekto si vrecia zabezpečí aj sám, lebo chápe, že čím viac a lepšie bude separovať, tým menej lístkov bude musieť koncom roka dokupovať. No tým, ktorí nebudú separovať, pokým im tie vrecia obec nedá, tým to treba jednoducho ponúknuť.
2. Umožniť tým, ktorí o to budú mať záujem, doviezť z času na čas separované zložky (plasty, papier, sklo, kovy, tetrapaky) priamo na nejaký zberný dvor v obci. Aspoň pozvažovať nad tou možnosťou by bolo dobré – ak by išlo o čo len jednu zložku, príp. dve, bol by to nejaký krok smerom k občanovi. Sklo, papier, kovy – aspoň niečo.
3. Zaviesť a dodržavať prísny zákazu vyprázdňovať nádoby po dohode so zamestnancami obce „za hotové“.
4. Vybaviť osádku zberného auta vreciami, ktoré môžu občanom ponúknuť ku separácii odpadu, aj určitým počtom letákov s harmonogramom vývozov – to ak by niektorí občania takýto harmonogram nemali, stratili ap.
5. Po vyčistení všetkých divokých skládok na tých miestach osadiť tabule s výstrahou pokutovania za ukladanie odpadu
   - umožniť všetkým občanom hlásiť tých, ktorí zákaz vynášania odpadu za dedinu budú porušovať (nahlásenie osobne, alebo telefonicky, alebo SMS – kou, alebo e – mailom – a to aj anonymne)
   - obec by mala každé takéto hlásenia dôkladne preveriť
   - v prípade potvrdenia o porušení zákazu pristúpiť v rámci riadneho správneho konania k ukladaniu a vymáhaniu pokút tým, ktorí vyniesli a uložili odpad na akékoľvek verejné priestranstvo v intraviláne či extraviláne obce
6. Po ukončení roka stále vyhodnotiť zber TKO a separovaných zložiek, ponúknuť občanom jednoduché štatistické prehľady o nákladoch a výnosoch pri jednotlivých zložkách. Takýmto spôsobom urobiť z občana „zainteresovaného spolupracovníka“ na riešení odpadového hospodárstva.

Marcel Pančuška

V kategórii Zamyslime sa.