Júl 23

Hydina naša každodenná

Už od nepamäti si človek pri svojich obydliach choval a odchovával rôzne domáce zvieratá. Táto zvyklosť našich predkov nám pretrvala dodnes. Ako v minulosti, tak i dnes sú nám potrebné pre svoje úžitkové vlastnosti, či už ide o hrabavé, či vodnú hydinu, králiky, holuby, alebo len pre naše potešenie a krásu. Mnohí sa nazdávajú, že „zlatá éra“ chovu v drobných domácich chovoch je už za nami a že chovať hydinu už nemá zmysel. ZO SZCH má iný názor.

Vieme, že nízka cena predáva. Ale skúste sa raz kriticky pozrieť na to, čo si za túto nízku cenu kupujeme! Iste nám dajú za pravdu všetci tí, ktorí si doma chovajú zopár sliepok na vajíčka či kurčiat alebo moriek na mäso. Je jedno, či ide o čistokrvné, alebo hybridné plemená hydiny. Produkcia z domácich chovov predčí kvalitou produkciu veľkokapacitných fariem. Teda to, čo je ako konečný produkt na pultoch hypermarketov. Jednoznačne sa časom mnohí ľudia, ktorí majú vhodné podmienky k domácemu chovu vrátia, pretože pochopia, že domáce je domáce. Že čo je doma, to sa ráta. História sa obvykle opakuje.

K útlmu, či k zníženiu záujmu o domáce chovy prispel aj zánik mnohých základných chovateľských organizácií v obciach. Dobre vieme, že v nedávnej minulosti boli tieto organizácie azda v každej obci. Mnohé mali svoje liahne a dokázali si sami produkovať hydinu z vlastných chovov. Vždy im to prinášalo potešenie, radosť, ale i úžitok. Napriek tomu v súčasnosti mnohí už poznajú rozdiely medzi vajcom a vajcom, medzi kurčaťom a kurčaťom. Aj keď veľa prídomových chovateľov, ako sa vraví, už zavesilo chovateľstvo na klinec, nastupuje nová generácia chovateľov. Viacerí z nich si zakladajú malé rodinné farmy, či len tak, pre samozásobenie si zadovážia hydinu na ďalší domáci chov. Vedia, že ich zdravie je založené aj na kvalitných domácich produktoch.

Pohľad na výstavu hydiny a vtáctva

Jednoznačne je pravda, že sa doba a podmienky závratnou rýchlosťou menia. Sme nútení prispôsobiť sa iným životne dôležitým hodnotám, ako je napríklad práca, zdravie, financie, škola. Ale veľakrát sa vzdáme chovu pre istú pohodlnosť, ktorú tak radi skrývame za slovíčka „chcem si na chvíľu odpočinúť“. Pre zanieteného chovateľa už samotný chov je oddych a relax. Vie, že doma vychovaná hydina, kŕmená kvalitným krmivom, pasúca sa v zelenom výbehu na čerstvom vzduch, na slniečku, ktorá dostáva žihľavu, lucernu či ďatelinu, obilie a kukuricu, poskytuje kvalitné produkty pre zdravú výživu, či už ide o vajcia alebo mäso. nehovoriac o tom, že porovnávať vajíčka či kurčatá z takého chovateľského prostredia s tými, čo sú na pultoch predajní jednoducho nemožno.

Ľudia často porovnávajú ceny hydiny, mäsa, mlieka či vajec, ponúkaných v rôznych akciách predajných reťazcov s cenou, za ktoré sa získajú produkty z prídomového chovu. Porovnávajme porovnateľné s porovnateľným! Teda domáci produkt s domácim produktom, tovar v jednom hypermarkete s tovarom v druhom hypermarkete, alebo štyridsiatku žiarovku so štyridsiatkou, stovku so stovkou. Obe môžu vyzerať rovnako, ale každá, ako dobre vieme, môže byť rozdielna v tom, čo v sebe skrýva. A toto platí aj o produktoch z našich dvorov, domácich fariem, chovateľských zariadení, v súťaži s ponukou veľakrát cenou lákavých produktov hypermarketov či iných predajní.

Chovatelia niektorých vyspelých krajín Európy, konkrétne napríklad v Nemecku, Francúzsku, Taliansku, Holandsku ale aj iných by nám mohli byť v tomto príkladom. Môžu sa pochváliť tisíckami drobných prídomových chovateľov, ktorí zásobujú domácou hydinou nielen seba a svoje rodiny, ale aj známych v mestách, kde sa chovu z pochopiteľných dôvodov veľa ľudí venovať nemôže. Na vidieku je v týchto krajinách veľká sila chovateľov ktorí vravia, že ich chov je pohladením pre ich zdravie. Vravia: „Poskytuje nám to pohyb, pobyt na čerstvom vzduchu, kvalitné vajcia a mäso pre nás i našich blízkych. A keď máme prebytok, tak čosi z toho predáme, veď každé euro sa hodí. A nezabúdame na to najcennejšie, že naše zdravie sa nám za to odvďačí.“

V tomto smere trochu za nimi zaostávame. Ale sme optimisti a veríme, že k rozvoju drobnochovateľstva ešte príde. Veď väčšine našich ľudí bolo roľníctvo a pôda donedávna všetkým, teda živobytím. V ich žilách prúdi krv roľníka, gazdu, chovateľa. Nuž časy sa menia a každý z nás môže prispieť k tomu, aby sa menili k lepšiemu.

Slovenský zväz chovateľov
Sečovská Polianka

Pripravil: František Goda, predseda

Foto: Archív ZO SZCH

V kategórii Záujmové združenia.